Mediácia je flexibilný, neformálny a dobrovoľný proces riešenia sporov, ktorý využíva tretiu neutrálnu stranu  mediátora. Je to mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu.   

Proces a jeho podoba záleží iba na dohode strán sporu a mediátora. Zo samotnej podstaty riešenia sporov z praxe vyplýva určitý logický postup, ktorý je uplatňovaný a má svoje opodstatnenie. Za obsah dohody, ktorá je výsledkom mediácie  vždy zodpovedajú strany sporu oproti  súdnemu konaniu, kde o spore autoritatívne rozhodne súd.

Bez ohľadu na druh sporu mediačné konanie prechádza vždy určitou úvodnou fázou (hľadanie mediátora, dohoda o podmienkach mediácie), fázou definovania sporu a sporných bodov, fázou hľadania a hodnotenia možností riešenia a fázou uzatvorenia záverečnej dohody.

Príprava na mediáciu (mediačné konanie)

V tomto štádiu dochádza k osloveniu mediátora so žiadosťou o riešenie sporu mediáciou. Spravidla je mediátor oslovený jednou stranou sporu.

Sú ale prípady, kedy sú si obe strany sporu vedomé, že problém existuje a majú záujem ho riešiť alternatívnou cestou mimo súdu. Práve tieto ojedinelé prípady bývajú spravidla veľmi úspešné, keďže obe strany na mediáciu dobrovoľne a aktívne privolili.

Častejšou je ale situácia, kedy má o mediáciu záujem iba jedna strana, pričom druhá strana o takomto úmysle ani nevie. O to horšie býva, keď druhá strana nemá vedomosť ani o existencii sporu alebo si existenciu sporu nepripúšťa.

V prípade, ak je mediátor oslovený jednou stranou, mediátor kontaktuje stranu druhú. Po vysvetlení problému a princípu mediácie, má druhá strana možnosť súhlasiť s mediáciou alebo mediáciu odmietnuť. Základnou filozofiou mediácie je dobrovoľnosť. Podľa súčasne platnej legislatívy SR ani súd nemôže nariadiť mediáciu, môže ju odporučiť.

Je vhodné si uvedomiť, že ak nás osloví mediátor s tým, že niekto navrhuje mediáciu na vyriešenie problému, dostávame tak dve informácie. Po prvé, že sa niekto cíti byť s nami v spore.  A po druhé, že má záujem riešiť tento problém zmierlivo. Pozvanie na mediáciu je preto silný pozitívny signál a nemalo by byť brané na ľahkú váhu.

V rámci tejto fázy je teda potrebné získať súhlas všetkých strán sporu s mediáciou a s konkrétnym mediátorom. V tejto fáze by mala byť riešená výlučne otázka, či strany na mediáciu privolia alebo nie. Nemala by byť rozoberaná podstata problému ani možné riešenia. A to najmä z dôvodu, že mediátor je viazaný zákonnou mlčanlivosťou až po oficiálnom začatí mediácie.

Úvodná fáza mediácie

V úvode je nevyhnutné zabezpečiť formality, aby mediácia mohla oficiálne začať. V rámci tejto časti mediátor vysvetľuje stranám sporu princípy a účel mediácie, postavenie mediátora, jeho práva a povinnosti. Spolu so stranami špecifikujú a dohadujú pravidlá vedenia mediačného konania, časový horizont, spôsob oficiálnej komunikácie a ďalšie.

Všetky špecifiká sú spísané v dohode o začatí mediácie, ktorá je podpísaná tak stranami sporu ako aj mediátorom. Táto dohoda je teda trojstrannou dohodou a aj mediátor má preto právo s podmienkami mediácie súhlasiť alebo vedenie mediácie za navrhnutých podmienok odmietnuť.

Ani v úvodnej fáze nie je ešte riešená samotná podstata sporu. Napriek tomu je nevyhnutné v dohode o začatí mediácie presne špecifikovať spor. Táto časť sa stáva komplikovanou, keď sa strany nevedia zhodnúť na tom, čo je vlastne sporné.

Z praktického hľadiska nie je podstatné, ako bude spor v dohode o začatí mediácie špecifikovaný, lebo má byť práve cieľom mediácie vyjasniť si, čo je sporné a nájsť riešenie.

Z formálneho hľadiska je ale viac ako potrebné už v začiatku predmet sporu definovať. A to najmä z dôvodu, že zákon priznáva odkladný účinok. Podľa zákona o mediácii začatím mediácie nastávajú z hľadiska plynutia premlčacích a preklúznych dôb rovnaké účinky ako keby začalo konanie na súde. Počas trvania mediácie premlčacie a prekluzívne lehoty neplynú.

Mediačný proces

V predošlej fáze mediačného konania bol spor definovaný iba všeobecne. V tejto časti je potrebné detailne zistiť, v čom spor konkrétne spočíva a aké sú záujmy každej zo strán. Mediátor v tejto časti identifikuje body, ktoré sú sporné a treba vyriešiť. Taktiež sú identifikované body, v ktorých sa strany zhodujú a ktoré môžu pomôcť strany priviesť k dohode.

Je potrebné, aby každá zo strán mala neprerušovaný priestor na vysvetlenie svojho pohľadu na situáciu a jeho podstatu. Druhá strana má spravidla snahu okamžite zasahovať do vyjadrení protistrany. Hlavnou úlohou mediátora je umožniť každej strane, aby sa plne vyjadrila bez zásahov druhej strany. Protistrana má možnosť si robiť poznámky a ku všetkému sa vyjadriť zo svojho pohľadu.

Snaha o pochopenie. Najmä v tejto časti sa najviac prejaví, či strany sporu majú záujem s protistranou spolupracovať na vyriešení problému alebo či sa iba držia svojich postojov. V tejto fáze už počuli celú verziu protistrany.

Mediátor  nie je sudcom a vo veci nerozhoduje. Je dôležité, aby mediátor nadobudol komplexný pohľad na problém. Nie za účelom vyhodnotenia, kto je za situáciu zodpovedný, ale za účelom nezaujatého a nestranného nadhľadu na spor, ktorý prinesie aj iný pohľad na možnosti vyriešenia problému.

Tým, že sa mediácie zúčastnia všetky strany sporu, tento komplexný pohľad na problém s najväčšou pravdepodobnosťou získajú aj samotní účastníci mediácie a vzniknú tak vhodné podmienky pre hľadanie riešenia vzniknutej situácie.

Princíp vzájomného pochopenia pritom nevyžaduje, aby došlo k súhlasu s protistranou. Základom je, pochopiť východiskovú situáciu druhej strany.

Ak obe strany pochopia, v akej pozícii a situácii je protistrana a sú ochotné z týchto pozícii vychádzať pri hľadaní riešenia problému, môžu pristúpiť k hľadaniu konkrétnych možností riešenia a formulovaniu konkrétnej dohody.

Ak napriek všetkému nie je čo i len jedna strana ochotná spolupracovať a trvá na svojich pôvodných požiadavkách, a to napriek tomu, že z doterajších informácií je zrejmé, že nie sú splniteľné, mediácia by v takomto prípade pravdepodobne nebola účelná.

Často strany sporu sú ochotné zmeniť postoj zo súperenia na spoluprácu až prijatím zodpovednosti za chybu a ospravedlním sa. Napriek tomu, že ľudia sú považovaní za racionálnych, opak je pravdou. Všetci, vrátane podnikateľov, sa riadia najmä svojimi inštinktmi a emóciami.

Mediačné konanie vytvára dôverný a bezpečný priestor, v rámci ktorého môžeme pochopiť situáciu komplexne aj z druhej strany a pokúsiť sa ju riešiť spoluprácou a zmierlivo.

Hľadanie riešení

Pokiaľ strany sporu prešli predošlými fázami, v tomto štádiu by malo ísť o konštruktívnu debatu v rovine hľadania riešení, ktoré zohľadnia situáciu oboch strán, ich možnosti a záujmy.

Nemá ísť pritom o kompromisy v tom zmysle, že každá zo strán sa má vzdať časti svojich nárokov a ustúpiť zo svojich požiadaviek. Toto nie je účelom mediácie, aj keď nie je vylúčené, že v konečnom dôsledku k takýmto ústupkom dôjde.

Zmyslom tejto časti mediácie by malo byť nájdenie riešenia, ktoré zohľadňuje záujmy oboch strán a ktoré nebude vyžadovať, aby strany ustupovali zo svojich požiadaviek.

V časti hľadaní riešenia problému je vhodné, aby si strany sporu dali zhodnotiť možnosti aj svojim právnym zástupcom, prípadne aby v prípade záujmu boli právny zástupcovia priamo účastní pri hľadaní riešení.

Mediátor neposkytuje právne služby, ale vytvára vhodné podmienky na komunikáciu a zmierlivé riešenie. Z právneho hľadiska, ak by  sa v mediačnej dohode jedna zo strán nevedomky vzdala určitých práv, o ktorých nemala vedomosť mediátor za to nezodpovedá.

Záverečná dohoda o mediácii je dvojstrannou dohodou medzi stranami sporu, ku ktorej mediátor  pripája podpis na potvrdenie, že je výsledkom mediácie. Mediátor nemá právo ovplyvňovať znenie tejto dohody a nesmie nútiť strany, aby prijali ním navrhované riešenie.

V extrémnom prípade, keby mediátor dohodu považoval za dohodu, ktorá odporuje zákonu, nie je v súlade so zákonom alebo sa prieči dobrým mravom môže odmietnuť k záverečnej dohode pripojiť svoj podpis. Odmietnutie podpísania dohody musí mediátor odôvodniť.

Pokiaľ je mediačný proces úspešný , mediácia končí uzatvorením dohody, ktorá je výsledkom mediácie – Dohoda o mediácii. V zmysle zákona o mediácii táto dohoda má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. Na základe dohody, ktorá vznikla ako výsledok mediácie , môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie, ak je táto dohoda podľa podmienok ustanovených v osobitných predpisoch spísaná vo forme notárskej zápisnice a schválená ako zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom.

Prečo Mediácia?

Mediácia patrí medzi najvyšší spôsob alternatívneho riešenia konfliktov , ktorý je vo všetkých krajinách EÚ , ale aj vo väčšine členských štátov OSN ako jediný regulovaný samostatnou právnou úpravou.

Aktuálna právna úprava mediácie na Slovensku, ktorá je účinná od 1.1.2016 za istých okolností umožňuje v prípade potreby a súhlasu zúčastnených strán aktívnejšie zasiahnuť napr. poradenstvom alebo odbornou pomocou.

Dohoda v mediácii na rozdiel od súdnych či arbitrážnych rozhodnutí neznamená výhru alebo prehru niektorej strany, ale výhru oboch strán tzv. princíp Win-Win. Víťazom je každá strana.

 V prípade, že dohoda nevznikne, je stále možnosť pokračovať v súdnom konaní.

Dobrovoľnosť

Je jedna z podmienok mediácie. Účastníci mediácie vrátane mediátora v ktorejkoľvek jej fáze môžu mediáciu ukončiť a to aj bez udania dôvodu. Prejavom dobrovoľnosti je aj možnosť do procesu mediácie opätovne vstúpiť a pokračovať.

Cena

Súdne spory v slovenskom justičnom systéme predstavujú celkové náklady cca 16-24% na prvom stupni. V prípade mediácie náklady na mediáciu sú stanovené pred začatím mediácie a odsúhlasené účastníkmi mediácie cca 10 %.

Rýchlosť

Mediácia môže v krátkom čase viesť k vzniku dohody. Pri spotrebiteľských sporoch maximálna dĺžka mediačného konania je daná legislatívou 90 dní pri nespotrebiteľských 6 mesiacov ak sa zúčastnené strany nedohodnú inak.

Mlčanlivosť

Vyplýva zo zákona o mediácii a mediátor, osoby zúčastnené na mediácii a iné osoby prizvané k mediácii sú povinné, ak sa strany nedohodnú inak zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s mediáciou. Ustanovenia osobitných predpisov týmto nie sú dotknuté.