Pacient ako spotrebiteľ

V pozícii osoby, ktorej je poskytovaná zdravotná starostlivosť je dôležité, aby sa neredukoval tento pojem na označenie spotrebiteľ, pretože vždy je viac aspektov ktoré to ovplyvňujú napr. ľudské práva, ochrana osobnosti, autonómne rozhodovanie a iné.

V súlade so zákonom č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je možné považovať poskytovanie starostlivosti za určitý druh spotrebiteľskej zmluvy. Ide o dvojstranný právny úkon , ktorý vykoná na jednej strane spotrebiteľ fyzická osoba- pacient a na druhej strane dodávateľ služby alebo tovaru -poskytovateľ.

Nariadenie Rím I /nariadenie Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 593/2008 o práve rozhodnom pre zmluvné strany/ je nariadením , ktoré určuje rozhodné právo pre zmluvné strany s medzinárodným prvkom v rámci väčšiny členských štátov Európskej únie. V zmysle článku 6, by pacient ako spotrebiteľ mal spĺňať dve podmienky:

1. Jedným zo subjektov  právneho vzťahu je osoba s profesionálnym , resp. podnikateľským zázemím. Lekár nie je podnikateľ, ale koná v zmysle profesionálnej činnosti.
2. Oproti profesionálovi, resp. podnikateľovi vystupuje fyzická osoba, ktorá neuzatvára zmluvu v rámci svojej profesionálnej alebo podnikateľskej činnosti. Ide o pacienta /spotrebiteľa/, ktorému je poskytovaná služba.